Štatistický úrad SR prináša 12 dynamických grafov, ktoré sledujú vývoj 20 štatistických ukazovateľov o Slovensku z rôznych oblastí spoločenského a ekonomického života, ako je napríklad obyvateľstvo, inflácia, bytová výstavba či cestovný ruch. Štatistické dáta prezentujú najaktuálnejší rok 2023 v kontexte posledných dvadsiatich rokov.

Súčasťou každého grafu je prepojenie do základnej zdrojovej tabuľky aj krátka textová interpretácia hlavných vývojových zmien. Prístup k širšiemu súboru štatistických dát v rámci témy umožňuje prepojenie do databázy DATAcube.

Viac zaujímavých štatistických informácií o Slovensku sledujúcich vývojové zmeny od roku 2004 je dostupných v tabuľkových prehľadoch vo forme elektronickej publikácie v časti Katalógu produktov.

K 31. 12. 2023 mala SR 5 424 687 obyvateľov. Počet obyvateľov sa od roku 2004 zvýšil o takmer 39,9 tisíca, čo predstavuje nárast o 0,7 %. Z hľadiska vývoja početnosti sa počet obyvateľov kontinuálne zvyšoval do roku 2020, avšak vplyvom horších úmrtnostných pomerov a  poklesu pôrodnosti celkový počet obyvateľov v nasledujúcich troch rokov začal postupne klesať. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný medzi rokmi 2020 a 2021, kedy celkový úbytok predstavoval takmer 14,6 tisíca obyvateľov.

Najväčšiu váhu na celkovom poklese obyvateľov v roku 2023 mal prirodzený pohyb obyvateľstva. V roku 2023 sa živo narodilo len vyše 48,6 tisíca detí. Táto hodnota je od roku 2004 najnižšia. Úroveň úmrtnosti bola veľmi vysoká počas pandémie COVID -19 s maximom v roku 2021, v roku 2023 sa však dostala na hodnoty, ktoré boli zaznamenané pred pandémiou.

Hodnota strednej dĺžky života pri narodení v SR vzrástla medzi rokmi 2004 a 2023 u mužov o 4,4 roka a u žien o 3,5 roka. Rok 2023 bol rokom s maximálnou hodnotou strednej dĺžky života pri narodení u oboch pohlaví, kedy mali chlapci narodení v roku 2023 šancu dožiť sa 74,7 roka a narodené dievčatá 81,4 roka, za predpokladu, že sa nezmenia úmrtnostné pomery počas ich života. Nárast hodnôt strednej dĺžky života pri narodení bol prerušený v roku 2020 pandémiou ochorenia COVID-19.

Miera rizika príjmovej chudoby sa v sledovanom období rokov 2005 až 2023 pohybovala v rozpätí od 10,5 % do 14,3 %. Najvyšší podiel obyvateľov s príjmom pod hranicou chudoby bol v roku 2023. Nad úrovňou 13 % bola miera príjmovej chudoby ešte v rokoch 2005, 2011, 2012 a 2022. Naopak, miera chudoby dosahovala úroveň 11 % a menej v rokoch 2007, až 2009. Z pohľadu medziročného bolo v celom sledovanom období medzi rokmi 2005 a 2006 zaznamenané najvýraznejšie zlepšenie, keď sa podiel obyvateľov trpiacich príjmovou chudobou znížil o 1,7 percentuálneho bodu, t. j z 13,3 % na 11,6 %. Najvýraznejšie zhoršenie bolo medzi rokmi 2021 a 2022, kde sa v roku 2022 zvýšila na 13,7 %. Tento negatívny vývoj bol spôsobený okrem iného aj dopadmi pandémie spojenej s ochorením COVID-19, ale aj inflačnou a energetickou krízou.

Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR sa zvýšila za posledných 20 rokov o 172,2 % na 1 430 eur. Od roku 2004 vzrástla o 905 eur. Najsilnejší rast dosahovala v rokoch 2004 – 2005 na úrovni 9,2 – 10,2 %. Dynamika sa však postupne znížila až na 2,2 – 2,9 % v rokoch 2011 - 2015. Oživenie rastu v ďalších rokoch prerušila pandémia v roku 2020, kedy sa priemerná mzda prepadla o 4 p. b. na 3,8 %. V posledných rokoch sa tempo rastu postupne zvyšovalo, pričom v roku 2023 nadviazalo s hodnotou 9,7 % na úroveň vysokých prírastkov spred 20 rokov.

Miera nezamestnanosti v SR podľa výberového zisťovania pracovných síl klesla za posledných 20 rokov o 12,3 p. b. na 5,8 % v roku 2023. Klesajúci trend bol prerušený svetovou finančnou krízou v rokoch 2008 – 2009. V dôsledku zníženia ponuky pracovných miest miera nezamestnanosti vzrástla v rokoch 2010 – 2013 na úroveň okolo 14 %. Rast ekonomiky v rokoch 2014 – 2019 bol stimulom pre pokles nezamestnanosti, ktorý však zastavila pandémia v roku 2020. V posledných 3 rokoch sa miera nezamestnanosti vrátila k miernemu poklesu v rozpätí hodnôt 6 – 7 %.

Na základe uvedených medziročných rastov HDP môžeme konštatovať, že ekonomika Slovenskej republiky sa po vstupe do EÚ dostala 2-krát do červených čísiel, pričom najhorší vývoj bol zaznamenaný počas ekonomickej krízi v roku 2009. Tento prepad bol umocnený aj pomerne vysokým rastom v roku 2008 a hlavne najvyšším rastom v histórii v roku 2007. Ďalší významný pokles bol spôsobený príchodom pandémie. Posledné dva roky zotrváva rast HDP v stálych cenách nad 1 %.

Vývoj inflácie za posledné dve desaťročia bol turbulentný. Po rokoch 2005 až 2013 s mierou inflácie v rozpätí rastu od 1 % do 4,6 % sme prvýkrát v histórii zaznamenali v rokoch 2014 až 2016 mínusové hodnoty inflácie tzv. defláciu. Od roku 2017 sa miera inflácie držala pod 3 %. Najvyšší rast miery inflácie za posledných 20 rokov sme zaznamenali v roku 2022, kedy ročná inflácia presiahla 12 %, čo súviselo najmä s rekordným rastom cien potravín, energií a pohonných látok. Vyššia inflácia bola nameraná iba v prvom roku existencie samostatnej SR. Najvýraznejší vplyv na vývoj inflácie v SR mal vývoj cien potravín a cien energií.

Počet začatých bytov v roku 2023 o necelých 9 % prevyšuje stav z roku 2004, ale oproti roku 2019, t.z. roku pred vypuknutím pandémie COVID -19, zaznamenal pokles o 16 %. Dokončené byty v roku 2023 dosiahli stav z roku 2019 (nárast o 3,6 %) a v porovnaní s rokom 2004 ich počet vzrástol o dve tretiny. Počet dokončených bytov v SR v porovaní s rokom 2004 v celom časovom rade zaznamenal rast.

Návštevnosť ubytovacích zariadení v posledných rokoch rastie. Počet návštevníkov ubytovaných v hoteloch a penziónoch v Slovenskej republike v roku 2023 však ešte stále nepresiahol hodnoty z predpandemických rokov. Počet domácich návštevníkov v roku 2023 bol o 8 % nižší ako v roku 2019 a počet zahraničných o takmer 16 %.

V sledovanom časovom období zaznamenávame postupný nárast množstva vytvoreného komunálneho odpadu. Množstvo komunálneho odpadu na jedného obyvateľa vzrástlo z 274 kg v roku 2004 na 478 kg v roku 2022, čo predstavovalo nárast o vyše 70 %.

Výdavky na výskum a vývoj mali v uplynulých 20 rokoch rastúci trend, intenzívnejší bol však rast od roku 2010, čo sa prejavilo aj na rastúcom podiele z HDP. Od vstupu do EÚ sa podiel výdavkov na výskum a vývoj z HDP takmer zdvojnásobil.